program na večer: súkromné
ježiš, chceme ho oslavovať, chceme ho chváliť...
...chodíme do kostola...
...modlíme sa...
...no...
...aj dnešný večer venujeme nášmu otcovi v nebesách, budeme ho aj dnes chváliť, aj zábavne, no aj normálnim spôsobom, malou kázňou a pár hrami.
na začiatok si pozrime toto video:
ako všetcy už viete, dneska má byť maličká kázeň:
(stiahnuté s internetu)
Jakub 2:14 - "Čo je platné, bratia moji, keď niekto povie, že má vieru, ale nemá skutky?"
Žijeme v dobe, ktorá je veľmi blízko Ježišovmu opisu sveta v poslednom období pred Jeho príchodom v Matúš 24:7-8 - "Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad (a mor) a miestami zemetrasenia. A všetko toto je počiatok bolestí." Vyzerá to tak, že tento „počiatok" už začal a k opísaným problémom sa pridali aj mnohé ďalšie: globalizácia s falošnou demokraciou založenou na princípe zisku, ekonomická a sociálna nerovnosť medzi bohatými a chudobnými, rastúce masy utečencov a presídlencov, nekontrolovateľný rast populácie, HIV, ničenie životného
prostredia, zvyšujúca sa urbanizácia a nezamestnanosť, ktorá spôsobuje beznádej.
My sme pozvaní byť kresťanmi a prevziať našu zodpovednosť práve v tejto
dobe...
Ale mnohí kresťania sú príliš zaneprázdnení s ich vlastnou „duchovnou cestou" a vlastnými ekonomickými a sociálnymi problémami. jediný dôvod, ktorí prípadne vidia k službe druhým, by bolo „získavanie duší" - teda, keby ich služba viedla k získaniu nových obrátencov a krstov. Zavolajú chudobných na horúci čaj a rozdajú im prikrývky, ak si prídu vypočuť ich kázanie. Ale Ježiš nás učí, že tento druh výsledku nie je našou starosťou. My sa máme starať o službu a dôsledky v duchovnej oblasti tých, ktorým slúžime, sú v zodpovednosti Ducha Svätého. Lukáš 17:11-19 - (svzw - zachrániť)
Ellen G. White napísala v Túžbe vekov na strane 504: "Mnohí vyznavači Jeho mena stratili zo zreteľa skutočnosť, že kresťania majú predstavovať Krista. Ak nebudeme praktickým, sebaobetavým úsilím pomáhať ľuďom v rodine, v okolí, v cirkvi a kdekoľvek inde, potom nám nijaké vyznanie nepomôže, lebo kresťanmi nie sme... Ak vidíme trpiacich, či už ranených telesne alebo hriechom, nikdy nesmieme povedať: To sa ma netýka."
Samotný Ježiš bol služobníkom na tejto zemi, ako aj vysvetlil svojim učeníkom. Marek 10:45 - "Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých." Ježiš je slúžiaci Kráľ a dokazuje to prakticky na mnohých miestach v Písme. Príklad, ktorý nám bol daný pri poslednej večeri bol rovnako telesný, ako aj duchovný akt. Umytie nôh nebolo len hygienickým úkonom alebo prejavom zdvorilosti, ale veľmi silné vyjadrenie Božích princípov. Slová, ktoré Ježiš vyslovil potom, ako umyl učeníkom nohy, to dokazujú. Ján 13:16-17 - "Veru, veru, hovorím vám: Nie je sluha väčší ako pán ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, blahoslavení ste, ak podľa toho aj konáte." Ak Ježiš, ktorý je naším Pánom a Majstrom, nám slúžil až po kríž, o koľko viac sme my povinní slúžiť iným! Nie preto, aby sme boli spasení, ale preto, lebo už sme spasení. Službou núdznym
nezískavame dobré body do neba, ale ukazujeme, že už teraz patríme do nebeského kráľovstva.
Ďalším dôvodom k službe je pravdaže to, že nás k nej Ježiš priamo vyzýva. Ján 12:26 - "Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec." Tento princíp je jasný aj z Matúš 25:31-46, kde Ježiš vysvetľuje, že služba "jednému z jeho najmenších bratov" je považovaná za službu Jemu. Podobenstvo o ovciach a kozloch tiež ukazuje veľmi úzke spojenie medzi duchovnosťou a praktickým životom. Mnohí ľudia, ktorí toto podobenstvo čítajú si myslia, že tí, ktorí ozaj slúžia, o tom ani vôbec nevedia a robia to akosi „automaticky". Ale to nie je to, čo nám tu Biblia hovorí. Oni v skutočnosti nespoznali v núdznych ľuďoch, ktorým pomáhali, Ježiša. To ukazuje na ich motiváciu pomôcť blížnemu z lásky a súcitu, nie kvôli očakávanej odmene. Rovnako tí, ktorí nepomohli, nevedeli, že je to pre Ježiša. Ak by to vedeli, tak možno... Rozdiel je teda v motívoch a nie skutkoch ako takých.
Táto dôležitá spojitosť medzi duchovným a praktickým životom je opísaná v „sume zákona", ktorú nám Boh dal ako podmienku získania večného života. Keď sa Ježiša spýtali, ktoré je prvé prikázanie zo všetkých, odpovedal spojením Božích prikázaní z 5M 6,5 a 3M 19,18 - Marek 12:29-31 - "Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. nad tieto niet iného väčšieho prikázania.."
Ako dôsledok nášho vzťahu s Bohom, budeme schopní milovať svojho blížneho. Táto láska nie je ľudské úsilie, ale božská láska - agape. Na rozdiel od ľudskej lásky, agape obsahuje prvok obetovania sa pre druhých bez očakávania akejkoľvek formy odplaty, zatiaľ, čo ľudská láska je vždy spojená s reciprocitou, manipuláciou alebo očakávaním určitej reakcie. Služba, ktorá je dôsledkom lásky agape, sa neprejavuje nariekaním z veľkej vzdialenosti, ale osobným vstupom do života núdznych a trpiacich ľudí. Služba, ktorá pochádza z lásky agape obsahuje empatiu a akciu. Veď aj Ježiš bol medzi nami fyzicky, nie len ako zjavenie. Kresťan, ktorý slúži, je povolaný fyzicky vstúpiť do života tohto sveta - ako soľ, ktorá konzervuje, čistí, lieči a zlepšuje chuť života. (Matúš 5:13-16) V rámci cirkvi sa pre službu používa tiež výraz diakonia. Dnes pod týmto slovom chápeme skôr službu členom cirkvi. Nová Zmluva rozoznáva dva typy diakonie. Prvý typ je všeobecným výrazom pre každú službu Bohu. 1 Kor. 12:5 -
"podelené sú prisluhovania (diakonivn), ale jeden je Pán." Na druhej strane existuje špecifický duchovný dar, ktorý je iný ako ostatné dary. Rimanom 12:6-7 - "Keďže však máme rozličné dary podľa milosti, ktorá nám je daná: kto má proroctvo, nech (ono) súhlasí s vierou, kto dar služby, nech slúži, kto dar vyučovania, nech vyučuje..." Zbierka pre chudobných v Jeruzaleme bola tiež diakonia. Skutky 11:29 - "Preto si učeníci umienili, že každý podľa svojej možnosti pošle niečo bratom v Judsku na pomoc (eis diakonein)."
Zväčša nemáme problém prijať myšlienku služby našim bratom v rámci cirkvi, lenže Ježiš Kristus dal svoj život za všetkých ľudí. Kristus prišiel slúžiť a zachrániť stratených, „najmenších z najmenších", našich blížnych... Pavel hovorí spomína obe strany spektra ľudí, ku ktorým má naša nezištná služba smerovať. Rimanom 12:20 - "Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, ak je smädný, napoj ho, lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu" Gal 6:10 - "A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery.." Keďže služba „nepriateľovi" si predsa len vyžaduje iný prístup ako služba domácemu viery, môžeme hovoriť podobne ako pri misii o vonkajšej a vnútornej službe.
Zabezpečenie základných potrieb, ako je jedlo a voda, zvlášť v krízových situáciách, sa dnes nazýva humanitárna pomoc. Táto časť práce, ktorú robí aj ADRA, je väčšinou dobré známa a ľahko pochopiteľná. Pre humanitárnu pomoc máme v Biblii mnoho príkladov - Ježišove učenie a skutky, rovnako ako učenie a skutky apoštolov. Druhou oblasťou, ktorou sa ADRA zaoberá, je rozvojová spolupráca. Táto oblasť je často chápaná ako vyšší stupeň humanitárnej pomoci a niektorým ľuďom sa zdá byť príliš svetská - rozvojová spolupráca má často súvis politickými a ekonomickými otázkami, vyžaduje odbornejšie vzdelanie a priveľa administrácie. V skutočnosti však humanitárna pomoc a rozvojová spolupráca majú úplne iné poslanie aj princípy a nemožno povedať, že by sa jednalo o „vývojové stupne" tej istej činnosti. Zatiaľ, čo humanitárna pomoc je reakciou na náhle vzniknutú krízovú situáciu a jej úlohou je v krátkom čase zabezpečiť pre postihnutých ľudí návrat do normálnych životných podmienok - zabezpečiť základné potraviny, bývanie, zdravotnú starostlivosť, obnoviť
fungovanie škôl... Rozvojová spolupráca nie je riešením neočakávanej krízy, ale permanentnej chudoby. Tu si treba uvedomiť, že nie poskytnutie jednorazovej
alebo viackrát opakovanej materiálnej pomoci, ale prínos trvalej zmeny v celom
komplexe životných okolností - to je ozajstná pomoc pre ľudí, ktorí žijú v dlhodobej biede. Sociálna zodpovednosť nie je nové učenie. Napríklad Pavel o nej napísal Tesaloničanom. 2 Tesalonickým 3:7-10 a 1 Tesalonickým 4:11. My samozrejme žijeme v inej dobe, ako prví kresťania. Vedecko-technický pokrok už nie je možné ani sledovať. Ale tiež v štátnej legislatíve, obchode a iných oblastiach sme v úplne inej situácii. Dnešná cirkev je právnickou osobou vo väčšine štátov, čo je potrebné k organizovaniu podujatí, spravovaniu financií, kupovaniu a predávaniu nehnuteľností, zamestnávaniu ľudí... Ak chcete robiť s mládežou, vydávať a predávať knihy, organizovať semináre o zdraví - potrebujete registrovanú organizáciu podľa zákonov štátu. Ak chceme aby naša pomoc bola efektívna a mala reálny dopad, musíme byť organizovaní, nestačí byť nadšení. Sme zodpovední za to, ako používame svoje poznanie a všetky príležitosti na to, aby sme priniesli nádej a zmenu do života tých, ktorí to potrebujú. Nie preto, aby sme mohli manipulovať ľudí, ale aby sme mohli osláviť nášho Boha.
Prvé z posolstiev troch anjelov v Zjavení hovorí Zjav 14:7 - "Bojte sa Boha a vzdajte Mu česť, lebo prišla hodina jeho súdu, a klaňajte sa Tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd." Ako máme vzdať Bohu česť a spôsobiť, aby Ho aj iní ľudia oslavovali? Matúš 5:16 - "Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach." Amen!
a hra? no príde aj hra, možno ste ju už hraly, no čo príde po hre to záleží na vás